DZE BULO,
TAM BUDZE

Tradičné šarišské rozprávky zaznamenané etnológom Jánom Lazoríkom. V predaji v podobe knihy a audio knihy už koncom roku 2019.

Predpredaj
hruška

Co to budze

Pracujeme na vydaní ilustrovanej detskej knihy s 5 ľudovými rozprávkami v šarištine. Ku knižke chystáme aj jej audioverziu na CD, ktoré nahrajú herci z Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove.

Kedi to budze?

Už koncom roka 2019. O vianočný darček máte teda postarané.

Skadzi śe rosprafki vźaľi?

Nie sú to len hocijaké rozprávky v šarištine. Ide o tradičné šarišské ľudové rozprávky, ktoré sa v šarišskom regióne predávali ústnym podaním z generácie na generáciu, a ukrývajú tak v sebe poznanie a spomienky našich predkov. Tieto príbehy zaznamenal významný šarišský etnológ a folklorista Ján Lazorík ešte v 70-tych rokoch minulého storočia. Následne ich vydal v rozsiahlej zbierke Rosprafki a pripovitki, z ktorej pochádzajú aj rozprávky v našej knižke.

Autor foto: Artileria,
zdroj: https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/366313-zomrel-narodopisec-jan-lazorikznamy-aj-z-filmu-ine-svety

Počitajce sebe

Aby ste mali predstavu o tom, na čo sa môžete tešiť, prečítajte si pár úryvkov z rozprávok, ktoré neskôr nájdete v knihe v plnej verzii.

Trojo sinove a najmlatši Pecuch Pecuchar Pecuchofski

Bul gazda a mal troch sinoch, tote trome sinove braca buľi. No ta gazdovaľi, gazdovaľi, aľe ten treci najmlatši sin ľem furt za pecom śedzel, ta ho volaľi Pecuch, abo Pecuchar, aľe najvecej Pecuchofski. Bul ňegramotni, abo ľepši povedzeno, glupi. A maľi jednu veľku luku, co ňigda ju pokošic ňemohli, bo fše, jag už iśľi kośic, ta kiś´ ďabol jim ju strepal, zmintatoval, na blato aš stalabal. To bulo tag – ocec fše povedzel – di idzem popatric totu našu luku, či už ju ňetreba kośic. A sinove – ta ľem ice, ice, tato, ket treba, mi uš takoj tiž idzeme! Ocec pošol, pochodzi dookola, opatra, trava už otkvita, kuri śe z ňej, hvari – hej, uš treba, uš treba kľepac kosi, nabijac na kośiska, a idze śe! Aľe fše, jak prišľi na luku, z luki ňič – už je vitrepana, zňiśčena ! A ňe a ňe na to prisc, chto to, jak to zrobil

O princezňe Cilke, co princovi ohľedňikovi otkazala, že ona ma krajši zadek jag un tvar...

Bul jeden kraľ a mal sina princa, co śe chcel žeňic, ta otkazal do druheho kraľa, co mal princeznu šumnu Cilku, či bi zaňho ňeišla, aľe tota Cilka mu otpisala, že ona ma krajši zadek jag un tvar, ta dze bi za takeho mohla isc! Temu princovi i jeho kraľofskemu ocovi taka otpovic śe za veľku haňbu i pohanu vidzela, ta princ śľuboval pomstu, chcel totu princeznu dahdzej zdobaric, ulapic a o jej bitaňsku hlafku ju skradzic... No i tak śe to za dlukši čas medzi ňima pľantalo, aš śe tak stalo, že ocec princezni Cilki ochorel, češko ochorel, až ochorel. Dochtore zo šickich krajinoch a štatoch ho chodziľi ľičic, aľe un śe ňevizdravoval a ňevizdravoval. A ten princ taki uraźeni, zahaňbeni ľem zdumoval a zdumoval, co zrobic, jak svoju pomstu spulňic.

Poposluchajce sebe

Aby ste mali predstavu o tom, na čo sa môžete tešiť, vypočujte si ukážky z pripravovaného CD. Číta herec z Divadla Alexandra Duchnoviča Igor Latta

  • 01.
    O princezne Cilke
    2:49
  • 02.
    Trojo sinove
    3:07

Co je za tim

Prečo by vás tento projekt mal zaujímať? Pár dôvodov by sa našlo

Kultúrne dedičstvo regiónu. Rozprávky sa úzko viažu na históriu a tradície Šariša a odrážajú jeho špecifickosť a jedinečnosť. Slúžia ako taký stroj času a čítačka myšlienok zároveň – dozviete sa, ako vyzeral život dedinského ľudu v minulom storočí, no aj nad čím premýšľali či aký mali zmysel pre humor.

Šarišské nárečie. Rozprávky sú v šarištine, a zdôrazňujú tak rečovú bohatosť nárečia. Tak ako má každý región vlastné kroje, výšivky, tance a piesne, tak má aj vlastné nárečové výrazy, ktoré dotvárajú jeho charakter a zároveň obohacujú spisovný jazyk.

Dielo Jána Lazoríka. Vďaka tomuto významnému etnológovi a národopiscovi sa zachovala značná časť kultúrneho dedičstva Šariša. My sa snažíme ukázať, že tradičná kultúra má svoje miesto v spoločensko-kultúrnom priestore Šariša, a že má súčasnému čitateľovi stále čo ponúknuť.

Bars šumne to budze!

Chto je za tim

Andrea Kušnírová

Narodila som sa v Prešove (i kec bars hutoric ňeznam), vyštudovala som angličtinu a švédčinu na Masarykovej univerzite v Brne. Živím sa slovom písaným a hovoreným – prekladám a vyučujem angličtinu a švédčinu. O jazyky som sa vždy veľmi intenzívne zaujímala, čo ma postupne priviedlo aj k práci so šarištinou. Do projektu som sa pustila, keď som začala študovať na Sokratovom inštitúte. Už som nemohla počúvať, ako šarištinu nikde nepočuť a dívať sa na to, ako si Šarišania nevšímajú svoje kultúrne dedičstvo. Rozhodla som sa teda urobiť všetko preto, aby som upriamila pozornosť nielen na krásy a vzácnosti ľudových rozprávaní, ale aj na svojskosti samotného šarišského nárečia.

Andrej Lazorík

S veľkou radosťou a nemalým prekvapením som prijal podnet mladého človeka oživiť, zviditeľniť a najmä upozorniť mladých, čo v sebe skrývajú nárečia, „vichodňarske“ obzvlášť. Celý život sa o to snažil otec, zanietený zástanca dôležitého postavenia nárečí v obohacovaní spisovného jazyka.

Jeho sústavné smerovanie vo výchove šiestich mladších súrodencov v nás zanechalo hlbokú brázdu, v ktorej bola zasievaná úcta k nášmu materinskému jazyku. A zároveň úcta k nemu. Popravde na nej si nepotrpel avšak s neskrývanou radosťou prijímal každú pomoc. Keď ho bolo treba zaviesť za starým vedomcom, doviesť zozbierané artefakty, zohnať dobrý fotoaparát, opraviť Trabanta, bombardovať redakcie keď neuverejnili, čo sľúbili, zohnať sponzorov na vydávanie kníh atď. Tej pomoci, aj keď v rámci možnosti nebolo málo, veru v jeho očiach dosť to nebolo. Osobne som mu bol nápomocný najmä v „riešení“ dopravy /kúpou novej motorky/, fotografovania /zadovážením kvalitného fotoaparátu/, či ako kontaktná osoba s kolegami novinármi /aj keď nie vždy podľa jeho predstáv/.

V posledných rokoch, kedy obrovské množstvo zozbieraného fotografického, zvukového /znotovaním/ a písomného materiálu uložil do 24 kníh, pomáhal som mu najmä so zháňaním sponzorov, pri  grafickej úprave a predovšetkým v styku s tlačiarmi. Do tohto kolotoča sa opätovne rád dostávam vďaka tomuto projektu. Nápad vydať niekoľko rozprávok aj s ich zvukovým prerozprávaním veľmi vítam. Viem si predstaviť rozžiarenú tvár otca, keby sa bol toho dožil.

„Viem si predstaviť rozžiarenú tvár otca, keby sa bol toho dožil.“

Katarína Rybnická

Som grafická dizajnérka a ilustrátorka. Zaujala a potešila ma téma, no najmä osobnosť Jána Lazoríka, ktorú si Andrea Kušnírová vybrala. Andrea venovala množstvo energie a entuziazmu, aby spopularizovala tému a osobnosť, ktorá by nemala zostať opomenutá. Táto kniha nie je pre mňa len bežným zadaním, ale aj výzvou ako zobraziť tradičné šarišské rosprafki pre súčasného čitateľa.

www.katarinarybnicka.com

Ján Lazorík

Keďže bez neúnavnej práce Jána Lazoríka by nevznikol ani tento projekt a jeho dielo, nasledujúca kapitola je venovaná jemu.

Ján Lazorík bol významný národopisec, etnograf a folklorista. Dá sa povedať, že nikto nespravil pre šarišské kultúrne dedičstvo to, čo on. Počas svojho života sa venoval záchrane hmotného aj nehmotného kultúrneho dedičstva šarišského regiónu a taktiež sa zasadzoval o zachovanie šarišského nárečia.

Čo dokázal?

V rámci svojej výskumnej činnosti zbieral artefakty hmotnej kultúry, ktoré zachytávali pomaly sa vytrácajúci spôsob života ľudu vo východoslovenskej dedine (fotografie, kroje, pracovné nástroje, atď).

Časť odovzdal múzeám v Starej Ľubovni a v Prešove, množstvo artefaktov sa stále nachádza v dedine Krivany, kde prežil väčšinu svojho života.

Zozbieral aj nehmotné kultúrne dedičstvo (piesne, rozprávania, nahrávky hudobných nástrojov, atď)
Vydal 24 publikácií o remeslách (bačovstvo, drotárstvo, atď.), ľudových tradíciách a šarištine.
Založil skanzen v Krivanoch s artefaktmi ľudového staviteľstva, kultúrno-historickými predmetmi, krojmi, atď.

Natočil dokumenty o ľudovej kultúre.
www.youtube.com/playlist?

Podieľal sa na tvorbe dokumentu Iné svety režiséra Marka Škopa
www.youtube.com/watch?

Od 1.1.2018 je aj držiteľom Pribinovho kríža druhej triedy.
presov.korzar.sme.sk/c/20738099/jana-lazorika-ocenil-prezident-in-memoriam

„Dakedi každi kraj bul iňši običaj, inakša ciśeň, inakša piśeň, iňša miśeľ, iňša reč i vimiśeľ, iňšo spravovaňe, iňšo obľikaňe, iňša chiška, iňša miska i variška, narod bul jak priroda, a to bul i pravi zmiśeľ života: tak jak f prirodze fšadzi iňši ftaček, kraček i chrobaček — ľem taka luka pači śe, dze každi kvitek inakši je, a ket teras śe šicko fšadzi na jeden panelak, jednu modu, pop-muzik, jeden spisovni jazik meňi — ňit uš co obdzivovac, ucscic.“

Prečo je jeho práca dôležitá?

Jeho dielo má nevyčísliteľnú kultúrnu hodnotu a rozhodne si zaslúži pozornosť širokej verejnosti. Vďaka nemu máme k dispozícii neuveriteľné množstvo textov, predmetov a fotografií, ktoré svedčia o kráse ľudovej kultúry.

Niečo viac na čítanie

O živote a práci Jána Lazoríka sa viac môžete dočítať na stránkach obce Krivany. www.obeckrivany.sk/kultura/jan-lazorik

Rozhovor
www.domov.sme.sk/c/3710507/jan-lazorik-zivot-je-stale-vacsi-chaos-az-nezmysel.html

Niečo o stave Lazoríkovho odkazu po jeho smrti www.dennikn.sk/228115/zomrel-jan-lazorik-skoncia-jeho-zbierky-v-kontajneri

Potporce nas

Predobjednajte si vopred knihu a audio rozprávky a podporte nás. Vašu pomoc potrebujeme na pokrytie nákladov súvisiacich s tlačou a distribúciou knihy a tvorbou audio nahrávok.

transparentný účet
SK08 8330 0000 0025 0164 0910

Ďakujem

Katke Rybnickej nielen za grafiku a ilustrácie, za trpezlivosť a za ochotu vždy sa stretnúť, Igorovi Lazoríkovi z Krajského múzea v Prešove a Petrovi Kočanovi zo Šarišského múzea v Bardejove za rady ohľadom práce a textov pána Lazoríka, manželom Gavurovcom z o.z. F.A.C.E. za rady ohľadom vydávania knihy a za podelenia sa o svoje skúsenosti, Veronike Perovskej z Prešovskej univerzity za inšpiratívny rozhovor o nárečiach a regionálnej výuke na školách a za tipy na kvalitnú literatúru, Igorovi Lattovi a Pavlovi Višňovskému za nahrávanie ukážok z rozprávok, Ivane Piteľovej za grafiku k slovám na ňedzeľu, Kristíne Šebejovej za všetky kontakty, bez ktorý by sa mi projekt rozbiehal oveľa ťažšie a pomalšie, a za príležitosť naškrabať niečo pre TTT, Ľudke Micheľovej a ostatným učiteľkám na ZŠ vo Veľkom Šariši za možnosť participácie na výuke, Monike Timkovej za možnosť vyskúšať si čítanie rozprávok deťom, Ingrid Riškovej za publikovanie článku o projekte v časopise Na dedine, Michalovi Durdovanskému za ochotu zostrihať ukážky z rozprávok, Erike Šulíkovej za pomoc s prípravou aktivít pre deti pri čítačkách, celému ročníku a tímu na Sokratovom inštitúte za nekonečnú podporu
…a všetkým, ktorí mi kedy dali radu alebo kontakt, alebo mi pomohli veci rozbehnúť či urýchliť